Dala som sa na prieskum mužského záujmu o inteligentné ženy... zistila som celkom milú vec, a to, že aj my, inteligentné, máme šancu na chatoch a podobných inštitúciách. A stačilo mi na to naozaj málo. Jeden chat, nová virutálna osoba a bolo to.
Idem teda pekne poporiadku. Jedného pekného rána som sa rozhodla vytvoriť si náprotivnú stranu Mesiaca... typ ženy, aký sa len tak často nevyskytne. Mala rada mäso, najmä stejky, červené víno, fotografovala, prešla kus sveta... hovorila troma cudzími jazykmi, dokonca ovládala aj latinčinu a jej príslovia a výroky. Nuž, zaujímavá osôbka, čo mohla veľa hovoriť, a stále ju nikto nenazval ukecanou. Narozdiel odo mňa... :) a v ten večer som rozhodila siete. Z môjho zoznamu mužov, ktorí spĺňali kritériá na testovanie, som si vybrala štyroch diagonálne odlišných- sebavedomý a tak trochu drzý kariérista, mladý, neskúsený študent, čo rád počúva metal, bohémsky filozof, a trochu slaboduchý milovník žien- ten mi dokonca navrhol stretnutie.... ak toto niektorý z nich číta ( viem, že to číta, lebo som mu to poslala na schválenie) ešte raz sa ospravedlňujem... a začala sa cesta do hlbín mužskej mysle. Stačilo pár poznámok, ktoré padli na úrodnú pôdu a plán začal pracovať... pár dní som sa pohybovala po sieti ako zamaskovaná osobnosť neznámej fotografky, ktorá si hovorila večnosť a pridala som k tomu pár 5, číslo päť totiž symbolizuje človeka, a ja som sa teda pasovala za trojjedinú. A písala som a písala... pár slov, ktoré urazili, pár slov, ktoré zaujali... ale nešlo mi len o to... chcela som vedieť, ako sa muž vysporiada s niekým, kto mu milrád ukáže jeho vzdelanostné nedostatky... pri tejto fáze som sa neskutočne zabávala... traja zo štyroch ostali prekvapení, jeden sa chytil a zareagoval. Dostala som kompliment, aký sa len tak často nepočuje... konečne niekto pochválil aj to, čo mám v hlave...len škoda, že to nepatrilo mne, ale vymyslenej... aj ja mám v hlave rozsvietené... mladí muži.. nie som síce až taká strašne zaujímavá, ale som... haloooooooooooooooooo!!! A asi pre toto, moju malú žiarlivosť na seba samú, síce v inej forme, sa mi to celé pokazilo... ja som bola tá, ktorá jej vkladala slová do úst... ja som bola ona..tak prečo chceli ju, a nie mňa? Ale prišlo moje súkromné odhalenie krutej pravdy. Nie všetci majú radi odlišnosti... aj keď tie moje sú vraj úplne vychyvtané, ako hovorí jeden muflón:) ... ale to je mimo túto vec... keď sa teraz tak porovnám s niekým, kto vlastne ani neexistoval, bola to len akási literárna postava jedného diela, som na tom o pár tried lepšie. Ona síce mohla byť zaujímavá, ale bezo mňa by ani nebola... ja som bola jej matka, ja som ju nielen vytvorila, ale aj hrala... ja som bola ona, ona bola ja... no dosť bolo slovných hračiek... jednoducho, testovala som a dokázala som samej sebe, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Prišiel zlomový moment ( čo som čakala?!) a bola som odhalená... a to všetko pre poondenú latinčinu. Nuž....stalo sa a už sa neodstane... ale aj tak, doba pôsobenia milej Večnosti bola sladká a plná neskutočných objavov. Je až neuveriteľné, čo všetko vám ľudia povedia o sebe, keď si myslia, že ich nepoznáte... toto nafukovanie hrude mi šlo pekne na nervy, ale bolo to zábavné...a nebolo to u všetkých testovaných... v neposlednom rade som sa nesmiala ako nikto... muži sú niekedy neskutočne prízemní... stačí, že okolo prejde niekto, na koho sa dá pozrieť, nemá v hlave hrušky medzi jablkami a už je to tu... dokážu celé hodiny sústredene stláčať klávesy v domnení, že tam, na druhej strane sedí niečo, o čom snívali. Len škoda, že jeden z testovaných subjektov je inteligentnejší, ako som čakala a začal pomaly ale isto nútiť Nositeľku svetla, aby priznala farbu... nevadí. Aj tak som už mala nazbieraných kopu informácií, ktoré bolo treba už len preosiať a použiť... ale neodpustím si jeden citát: EST MODUS IN REBUS, SUNT CERTI DENIQUE FINES, milý faraón.
Komentáre