čiernovlasá

    V prvej časti tohto občasníka som si Vás, milé dámy, samozrejme aj Vás, milí páni, dovolila oboznámiť s mojim názorom na " super tipy" v ženských magazínoch. Nie som žiadna feministka, to už mnohí z vás zistili aj na vlastné oči, len komentujem to, čo moje oči vidia a uši počujú... alebo naopak? No, jednoducho to, čo sa deje v mojom okolí, a dovolím si povedať, že možno aj v tom vašom.... okolí, okolíčku. Robila som taký malý tajný prieskum ženských časopisov. Nuž, musím povedať, že ma poniektoré prekvapili. Hoci nie až tak, ako by ste čakali. Vytvorila som si sieť pravidelných článkov, ktoré si prečítm dokonca rada... ten zvyšok sa môže kľudne opomenúť.

   Pred časom sa v médiách objavila správa, že istá španielska modelingová agentúra odmietla registrovať uchádzačky, ktoré pôsobili, nazvem to, " anorektickým dojmom". Nuž, asi milí Španieli prišli na chuť postavičkám tzv. " krv a mlieko" pre tie nieznalé chdučké slečny : Aspoň 60 kg pri výške 170 cm. Ale musím priznať, že aj napriek tejto odvážnej akcii sa na mólach stále pohybujú nežní kostlivčekovia, ktorí pri každom pohybe hrajú rebrovú serenádu.

   Aj keď priemerný chlap stále povie, že má radšej babu, pri ktorej má aj čo chytiť... ale šaty stále navrhujú pre nežnejšie postavičky.

   Minule som si chcela kúpiť tričko. Úžasný kúsok látky. Krásne ušité, kvalitný materiál a dokonca aj prijateľná cena. Ale veľkosť bola tak na mladšiu, nevyvinutú školáčku a nie na samicu s poriadnym hrudníkom... keď som sa milej pani predavačky, tiež z radu bujnejších, opýtala, či nemajú väčšie číslo, prostoducho mi povedala: Zlatinko máme aj vačšie čísla, ale aj tie sú takéto nahovno! Som si aj ja chcela kúpiť to tmavomodré, ale cecky mi  z toho trčali jak bóje." Nuž, milá pani predavačka mi poradila vedľajší obchod, tam vraj majú bohovské tričenká aj pre mňa, nezabudla však podotknúť, že s mojou postavou by som vraj vyzerala dobre aj vo vreci zo zemiakov. Nuž, nie je to celkom pravda, lebo vrece zo zemiakov mi vraj zásadne nepristane k odtieňu vlasov:) nuž, a tak sme sa ja a moje poprsie vybrali do vedľajšieho obchodu. Tam som si naozaj kúpila pár ešte krajších kúskov, v ktorých som si nepripadala ako baroková krčmárka... ale predsa, človeka zamrzí, že si nemôže dopriať to, čo chce. A tobôž ženu. Mám síce jemnú postavu, ale pri vrchných partiách mi, ako mi stará mamka zvykla povedať " pánbenko nadelil aj dva razy" a tak som skončila s osím driekom a trojkami. Ale nechcela som o tom. Čo chcem vlastne ppovedať? Že milí páni módni návrhári rátajú tak nanajvýš s kostlivčeokm, a nie s poriadnou Slovanskou krvou... tak, milé dámy s bujnými krivkami, nepchajte svoje vnady do malých tieločiek... kúpte si radšej to z vedľajšieho obchodu... padne vám lepšie.... a budete vyzerať menej nafúknuté, keď vám nebudú z mini trička trčať boky a ako môj synovec povie " faldíky" spod pazúch... tak.. na pár mesiacov sa zase lúčim... ale ja sa opäť ozvem, keď na niečo natrafím...